tunel

Autor: Ondrej Zlatohlávek | 9.7.2011 o 11:04 | (upravené 18.10.2011 o 14:08) Karma článku: 7,13 | Prečítané:  163x

Ľudstvo mnoho ráz zišlo z cesty, či sa dokonca úplné stratilo vo vlastnom sne. Ale život má pre to svoj osobitý zmysel. Vďaka nemu sa vždy nájde človek predurčený vrátiť ľudstvo späť na prirodzenú cestu. Je nekonečne veľa možností. Mnoho reálnych koncov či pokračovaní existencie jednej inteligentnej rasy. Toto je krátky príbeh uberajúci sa jednou z možných variant, v ktorej sa vďaka výnimočnému človeku vrátilo ľudstvo späť na správnu cestu a podarilo sa mu o jeden stupeň navŕšiť základný časopriestorový fraktál večnosti života. Príbeh sa začína v budúcnosti, kde boli ľudia, ktorí si za nepredstaviteľné čiastky dávali už po milénia presúvať vlastnú osobnosť do svojho nového klonovaného tela.

 

Argus mal tento obchod rád. Schovával ho síce za značku výboru pre zjednotenie, ale spolu z vákuovými dopravnými tunelmi, kotré pod kupoly prekopával, začala do miest presakovať aj šťastná novina o večnom živote, ktorý ARGUS international ponúka. Pretože takmer všetci ľudia túžia predĺžiť si svoj život, darilo sa mu dobre. No nikomu nepovedal, že sľúbenú Dušu sa mu do nového tela presunúť nikdy nepodarilo. Je to nemožné. Spomienky a akási Osobnosť, boli to jediné, čo z večnosti chtivého jedinca dokázal extrahovať. Replika sa stala iba slabým odtlačkom pôvodného jedinca, matne zrkadliaca jeho telesné potreby, záľuby a nenávisť. Úbohé prázdne schránky navždy bažiace po emočných prežitkoch, ktoré im bez Duše boli navždy odopreté, sa prepadali do vlastnej zúrivosti. Tým všetkým, ktorí po ´večnom živote´ zatiaľ iba túžili, ostávala pravda utajená. No tým, čo ho už ´dosiahli´ nemusel Argus viac nič vysvetľovať. Ukrýval ďalšie tajomstvo, vďaka ktorému mohol tieto bezduché bábky tvoriace najvyššiu vrstvu vtedajšej spoločnosti nazývať Verní, zatiaľ čo oni sami sa nazývali Čistými. Boli Čistí, ktorí si za horibilné sumy dávali umelo podvihovať svoje ego. Argus mal aj tento obchod rád. Čo bolo na tom zlé? Hlavne to, že dlhé roky prázdni a nedostatkom emócii zúbožení, ľudia mali odrazu moc ´prežívať´ ľudské city. Tento dar, ktorý získali neprávom, využívali presne akoby sa ocitli vo svojich najtemnejších perverzných snoch. Plytkosť pocitov, ktoré im boli ich implantáty schopné ponúkať, ich nútila zachádzať vo svojich činoch čím ďalej do väčších extrémov. Na celú večnosť.. Aké môže byť zlo a prázdnota, hromadiace sa v ľudskej mysli po tisíce rokov? Nadobudne energia tohto ´človeka´ samotnú podstatu Démona? Platí to rovnako aj na dobro?

 

***

 

Pozoroval čierne chuchvalce chaoticky sa mihotajúce po červeno-oranžovom podklade. Ako zrýchlený obraz pri pohľade do primitívneho zrkadlového mikroskopu, ktorého preparát je plný hyperaktívnych jednobunkovcov. Snažil sa na dlhšie zachytiť pohyb jedného z organizmov. Aj keď prevaľoval očami najrýchlejšie ako dokázal, mizol mu v zábleskoch žltého polmesiaca za hranicou zorného poľa a objavil sa na mieste, kde bol na začiatku. Opäť mu niečo uniká rovno pred nosom.. „Mal by som otvoriť oči“ – pomyslel si. „Veď na vlastné viečka aj tak nikdy nedohliadnem, hoci sú tak blízko.“

Crkanie cikád spolu so zvukom prirážajúcich vĺn bol krásny. Cítil ako sa mu vietor pohrával s každým korienkom vlasu osve. Vo vlhkom horúcom vzduchu bolo cítiť pach živice z neznámych stromov zmiešaný s pachom vlhkého slaného štrku. Pláž z miniatúrnych rôznofarebných okrúhliačikov pôsobí pusto. Po stranách je ohraničená vysokými a strmými zalesnenými kopcami. Modro-zelené more muselo útesy spadnuté v ústrety vlnám omývať vytrvalo po celé stáročia, aby odhalilo ich útroby. Pred posledným záhybom zátoky, sa v diaľke pokojne pohojdávala malá loďka. Bola priviazaná o kameň spustený na dno dlhým lanom, sfarbeným riasami do zelena. Pokoj sálajúca atmosféra nemala dlhé trvanie. Vietor náhle zosilnel a oprel sa do jeho slnečníka. Práve si pochvaľoval jeho hutnú konštrukciu, keď ho vietor zo štrku vytrhol a letel.. Slnečník vo vzduchu špicom opisoval nebezpečné kružnice, a on už vypočítal kam pristane. Vietor ho niesol k dievčaťu, ktoré si doteraz vôbec nevšimol. Na prvý pohľad bola dokonalá, možno práve preto osamelá. Opierala sa o lakte, hlavu mierne zaklonenú a natočenú tak, aby zachytila čo najviac slnečných lúčov. Do jej dlhých hnedých vlasov sa zatáčal vietor. Nežne ju nimi hladil po bronzovohnedých ramenách, až jej po nich napriek vysokej teplote prebehli zimomriavky. Veľké oči prižmúrené pred slnkom a noštek pokrytý jemnými pehami. Oči mu skĺzli na jej krásne guľaté, nie príliš veľké prsia. Bradavky zahalené iba malými trojuholníčkami tmavozelenej látky na tenkých motúzikoch. Len nerád sa od nich očami odtrhol, no nakoniec rozhodne neľutoval. Prešiel pohľadom cez opálene ploché bruško a jej štíhle dlhé nohy mu takmer vyrazili dych. Zanechal úvahy okolo odstránenia tenkých motúzikov a vzhľadom na to, že slnečník by sa jej o chvíľu zapichol do čela, použil svoje nadľudské schopnosti. Navzdory času, ktorý stratil obdivovaním tej úchvatnej bytosti, predbehol slnečník niekoľkými rýchlymi pohybmi a v duchu chválil vietor, že dul práve týmto smerom. Zastavil hrot tesne pred zhrozenou tvárou obdivovanej krásky a elegantne si prisadol. Slnečník bol, samozrejme, už zapichnuvší v piesku tak, aby mohla spokojne sedieť v jeho tieni. Po niekoľkých vetách zdvorilého rozhovoru, výmene niekoľkých milých úsmevov a chtivých pohľadov ho zrazu zdrapla. Začala ním triasť silou, ktorú by od takého jemného stvorenia rozhodne nečakal. „Prečo veríš Argusovi? Nenašiel ťa! Všetkých vás podviedol!“ Odvrátil od nej pohľad. Všimol si, že čosi stojí za ním. Otočil sa a hľadel do tváre obrovského bieleho tigra. Bol gigantický a jeho hypnotizujúci pohľad ho znehybnel. Zmenšoval sa, no jej hlas silnel.„Nebojuj proti vlastným ľudom!“  Vyzerala akoby ešte niečo chcela povedať, namiesto toho ma začala tlapkať po líci a nasledne neznesiteĺnou intenzitou lúskať pri uchu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?